close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Jeskyně

28. října 2009 v 19:50 | Lukes |  Cesty
Ahojte

Dnes 28.10.2009 sme zažili niečo úžasné. Jaskyniari z Revúcej nás zobrali na návštevu verejnosti neprístupnej jaskyne pri Muránskej Hute. Luky aj ja sme už v jaskyni samozrejme boli, ale v takejto neprístupnej ešte nie. Na základe pokynov od Ivana Rusnáka sme si pripravili prilby, čelovky, oblečenie, ktoré je možné zamazať, čižmy a chemické pršiplášte. Chemické pršiplášte samozrejme neboli dostatočné, pretože štýl pohybu v jaskyni bol len málokedy na dvoch nohách. Skoro stále si potreboval ruky na pridržanie (vyliezanie a zliezanie) a samozrejme dosť sme chodili ako vojaci na výcviku po štyroch a plaziac sa.
Vstup do jaskyne bol prekvapujúci. diera do ktorej sa šlo nohami napred poležiačky a bolo to zákruty, takže nič príjemné, keďže si všade cítil že narážaš do skaly.Priestor veľmi stiesnený, ale po 8metroch sa chodba zdvihla a dalo sa trošku narovnať a kráčať po dvoch. Vďaka prilbám sme si každý z nás nejaskyniarov 10 krát nerozbili hlavy. A šupy to boli poriadne. Keďže jaskyňa nie je osvetlená a je úplne prirodzená bez chodníko a schodov, človek sa dostáva dopredu lezením cez malé (1-1,5metrové) výšvyhy, ale aj výšvihy niekoľko metrov vysoké. Najskor sme prešli 800m dlhú jaskyňu, ktorá končí syfónom. Na začiatku jaskyne boli malé netopiere, ktoré oddychovali a pripravovali sa zimný spánok. Presne kvoli týmto malým tvorom sú jaskyne od 1. novembra uzavreté a vstupy sú povolené len raz mesačne. Cestou sme šli najskor po pevnom podloží, ale potom sme došli k jaskynnému vodopádu odkiaľ sme už išli korytom rieky. Jaskynný vodopád sme dokonca zišli dolu a znovu sme sa vrátilijeho hrane. Keďže naši sprievodcovia nehodlujú prechodom sifonov (potápačská výstroj), rozhodli sa nájsť pokračovanie jaskyne. Neďaleko tohoto syfnu našli vyústenie starého koryta, ktoré bolo kompletne zanesené nánosmy (bahno a štrk). Chodia sa sem pravidelne raz do týždňa odreagovať a prenášajú tony materiálu zo starého koryta do nového, a voda tieto nánosy dopravuje ďalej. Tento rok sa im podarilo urobiť 18m "pieskovej" chodby. Je to úžasný výkon. Ak si niekto myslí, že kopú v pohodlných podmienkach tak sa mýli. Kopú v chodbe, v ktorej sa dá len čupieť a momentálne sú dokonca v zvislom komíne, kde si museli namontovať stupačky aby si to zpohodlnili. Zo začiatku však komín čistili len na rozpor noh. Kopú čakanom nad hlavami. NIekedy sa mi stane že si zasypú vchod do tejto chodby, a potom sa musia von ešte aj oni vykopávať. Aj dnes keď sme sa tam šli pozrieť bol vchod pisypaný a museli ho motykou odkopať. Oni sami to považujú za perfektný relax ... Piesková chodba má cca 50m všetko vyťažené motykami a vynesené v kýbloch. Niekedy si na pomoc zoberú aj benzínové čerpadlo, ktorým tam naháňajú vodu a tá im pomáha nánosy vyplavovať. Niečo nepredstaviteľné v takých podmienkach tam pracovať, ale toto sa za prácu považovať nedá - je to ich koníček a robia to z nadšenia.
Jaskyňou dlhú 800m sme sa teda začali vracať a zhruba v jej polovici sme odpočili do inej jaskyne - smer Mamutia jaskyňa. Už cestou nam Ivan rozprával, že cesta k mamutej jaskyni je úplne iného charakteru ak sme doteraz šli. Zatiaľ čo doteraz sa striedala kamenná jaskyňa s jaskyňou s nádhernou výzdobou a boli v nej len výšvihy a zostupy, táto cesta do ktorej sme mali odpočiť bola len kamenná bez výzdoby. Už nástup zabepečený lanom nám naznačil, že ide do tuhého a noozaj aj šlo. Šli sme vačinou strmo dokopca a po skalách obalených hlinou a nánosmy (samozrejme že aj táto časť bola sprístupnené odťažením nánosov). Naozaj stále dokopca! Hneď som sa Ivana pýtal ako pojdeme dole po tých tobogánoch, ani som netušil že mi odpovie "normálne po zadku (ako na tobogáne)". Tak to sme si moc predstaviť nevedeli. Prešli sme zas dvoma klaustrofobickými štrbinami. Jedna mala asi 6m a druhá asi 10m. Tu si Luky konečne podal ruku s klaustofóbiou na rozlúčku, a cestou nazad už tade prefrčal ak had :). Ivan je výborný sprievodca, do predu nás hnal tak, že nás moc nečakal a keď nás počkal, tak povedal, že to už nemáme ďaleko do Mamutej Jaskyne. Záver výšvihu do mamutej jaskyne bol prístupný cez zával a niktoré chyty spĺňali klasifikáciu lezenia 5. kým sme sa niekedy plazili štrbinou po bruchu mierne v sklone, teraz sme to museli absolvovať zvislo. Svetlo len z čelovky (aj pri výstupoch aj pri zostupoch do neznáma) na nohách namiesto lezečiek čižmy. Mamutia jaskyňa však bola nádherná. Velikánska hala - priemer asi tak 30m, výška stropu asi tak 10m. Odtiaľ nás ešte Ivan zaviedol do Bielej jaskyne, na konci ktorej bola nádherná biela výzdova. Odtaiľ sme sa teda vybrali na cestu spať - odhadujeme to tak na 500-600m k hlavnej jaskyni, z ktorej sme odbočili. takže všetky výšvýhy, ktoré sme pred hodino šli hore sme zliezali a zošuchovali sa po nich dole. Ivan nám cestu nazad spriemňoval náznakmi zablúdenia a predstieral bezradnosť pri hľadaní správnej cesty :) raz sa mu to však naozaj podarilo a na konci nám ukázal aj jednu časť jaskyne, v ktorej sme ešte neboli (to sme naozaj zablúdili).

Osobne som čakal niečo menej náročné a priznávam sa, že mi na konci už dosť síl chýbalo a aj smadný sme boli :). Von sme vyšli mokrý (spotený ako myši) a špinavý ako divé svine.

Nádherný výlet - určite odporúčame to zažiť.

Ešte raz týmto ďakujeme Ivanovi a Milanovi, ktorí nás tam vzali.




PS: foto v galerii
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 PETR PETR | 11. listopadu 2009 v 15:25 | Reagovat

CHLAPY TO VYPADA ŽE TEN ŠTĚCHOVICKY POKLAD MATE..PAK SE ROZDĚLIME...A NĚCO NA CHARITU NA VRBKU A NA CHLAST....
   PETR... ČUS BUS...

2 lukes lukes | 18. listopadu 2009 v 10:44 | Reagovat

nikomu nic... :-) čus

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama